Miroslav Saniga je zanieteným ochrancom prírody, ale hlavne vtáctva, osobitne murárika červenokrídleho a tetrova hlucháňa, ktoré sú jeho srdcovou záležitosťou. Je tiež zberateľom samorastov, z ktorých často zhotovuje búdky pre vtáctvo, ktorých má plnú záhradu. Krátko sa o tom hovorí v nasledujúcom úryvku.
Záhrada pri vašom rodnom dome vyzerá ako vtáčia reštaurácia s ubytovaním.
„Hovorím jej ekodvor. Keď sa tu niekto poprechádza, je to preňho určite väčší zážitok, ako keby o tom čítal. Denne mi sem priletí aj tisíc sýkoriek a v stodvadsiatich troch búdkach mnohé aj nocujú. Majú tu fullservis. Vlani sme pri krúžkovaní chytili jednu z Fínska a ďalšiu zo Slovinska z ¼ubľany.
Minule som odhàňal sneh a v záhrade stál starší pán. Tváril sa divne – mal otvorené ústa a pozeral sa dokola. Myslel som si, že je z nejakej pomocnej školy alebo ústavu. Keď som sa ho spýtal, či mu niečo je, hovorí: Nechte mnì tady ještì chvíli pobejt. Cítím se jako v pohádce a chci si ten pocit odnést do blbé Prahy, aby tam se mnou byl do konce života.“
(Úryvok z rozhovoru s Miroslavom Sanigom v časopise Život)