Oficiálna web stránka InfoLib
[Zobrazuje sa alternatívna textová, blind friendly verzia stránky] Prejsť na grafickú verziu.
Titulok: Básnik Ondavy
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na hlavné menu. Iné možnosti: Prejdi na Funkčné odkazy; Pätičku stránky.
Básnik Ondavy
Program:
Naše spevy – Mužská spevácka skupina z Trnavy pri Laborci
Uvítací príhovor – Mgr. Marianna Maruničová, riaditeľka knižnice
Literárne pásmo študentov Gymnázia P. Horova
Prierez tvorbou Pavla Horova – PhDr. Ernest Sirochman
O Literárnom múzeu Pavla Horova – ¼udmila Geročová, sprievodkyňa múzea
Rodisko Pavla Horova – ¼udmila Ďurčáková, starostka obce Bánovce nad Ondavou
Pavol Horov (vl. menom Pavol Horovčák) sa narodil 25. mája 1914 v Bánovciach nad Ondavou. Pochádzal z rodiny maloroľníka, o otca prišiel čoskoro po narodení. Vzdelanie získaval v Bánovciach nad Ondavou, v Moravanoch, v rokoch 1926 – 1934 navštevoval gymnázium v Michalovciach a v rokoch 1934 – 1935 učiteľskú akadémiu v Bratislave, kde získal kvalifikáciu na vyučovanie slovenčiny, dejepisu a geografie. Do roku 1944 pôsobil ako učiteľ, neskôr sa stal riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach, šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, v rokoch 1953 – 1964 riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a pracovníkom Slovenského ústredia knižnej kultúry (1963 – 1964).
Od roku 1964 sa venoval len literárnej tvorbe. Jeho tvorba bola blízka nadrealizmu. Debutoval zbierkou básní Zradné vody spodné, v ktorej reagoval na vojnové udalosti. Tejto téme zostal verný vo viacerých ďalších zbierkach. K jeho umeleckým vrcholom patrí skladba Vysoké nebo letné, inšpirovaná matkinou smrťou. Ďalšie zbierky: Nioba matka naša, Defilé, Návraty, Balada o sne. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z poľskej, perzskej, ruskej a bulharskej poézie.
Zomrel 29. septembra 1975 v Bratislave.
„Horovova poézia je preniknutá hlbokou láskou k človeku... začrel do víchrice vtedajšieho sveta, keď popri "zradných vodách spodných" bolo počuť "strašidelný marš" nacistickej mašinérie. Pre básnika ostali bezsenné noci, v ktorých pohládzal utrpenie matiek... Básnik akoby... pietne pripomínal všetky obete každého násilenstvá. Na všetky obžaloby odpovedá zdôraznením večného plynutia času do neznáma, lebo, i keď sa všetko mení, nič sa nestráca... a ľudstvo to prežíva ako svoju prastarú drámu.“
Karol Rosenbaum
Hlavné menu
Informácie pre
Trendy v oblastiach
Prečítajte si
Anketa
Info mailom
Napíšte Vašu e-mailovú adresu a budete dostávať pravidelné správy z InfoLib.
